Všeobecné informácie
Dolný Zemplín (Dolnozemplínsky región cestovného ruchu) je slovenský región a región cestovného ruchu.
Ako región cestovného ruchu zahŕňa:
- okres Michalovce okrem obce Strážske
- okres Sobrance
- okres Trebišov
Územie susedí na západe s Abovom, na severe s Horným Zemplínom, na východe s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom.
Rozprestiera vo Východoslovenskej nížine v povodí riek Latorica, Bodrog, Ondava, Topľa a Laborec.
V severnej časti sa nachádzajú Vihorlatské vrchy s najvyšším vrchom nazývaným Vihorlat (1 076 m n. m.).
Na jeho území sa nachádza Chránená krajinná oblasť Vihorlat a taktiež územie Vihorlatský prales skrátene aj Vihorlat, ktoré bolo v roku 2007 zapísané do zoznamu Svetového prírodného dedičstva UNESCO v kategórii Karpatské bukové pralesy.
Dôvodom boli zachovalé bukové pralesy s vyše 250-ročnými exemplármi.
Hlavné centrum tohto regiónu je mesto Michalovce, ktoré má približne 37 050 obyvateľov.
Z významných pamiatok sa v meste zachovali kaštieľ, park, koniareň, rotunda, rímskokatolícky a grécko-katolícky kostol.
Mesto je vstupnou bránou do rekreačnej oblasti Zemplínska šírava.
Práve Zemplínska Šírava je najvýznamnejším turistickým centrom regiónu Dolný Zemplín.
Zemplínska Šírava je letnou destináciou zameranou na vodné športy a aktívny oddych.
V jej okolí je množstvo ubytovacích kapacít rôzneho druhu.
Druhou významnou turistickou oblasťou na Dolnom Zemplíne je vinohradnícka oblasť Tokaj.
Vinohradnícka oblasť Tokaj na Slovensku je v súčasnosti pevne stanovená v rozlohe 907 ha v katastrálnych územiach obcí Bara, Čerhov, Černochov, Malá Tŕňa, Slovenské Nové Mesto, Veľká Tŕňa a Viničky.
Tokajské víno má stáročnú tradíciu a je známe po celom svete.
Samotný francúzsky kráľ Ľudovít XIV nazval tokajské víno „vínom kráľov a kráľom medzi vínami.“
Návšteva Tokajského regiónu poteší hlavne znalcov vína a dobrého jedla.
Ďalšími vinohradníckymi oblasťami v tomto regione sú Michalovský vinohradnícky rajón, Kráľovochlmecký vinohradnícky rajón a Sobranský vinohradnícky rajón.
Sú súčasťou Východoslovenskej vinohradníckej oblasti.
Druhým významným mestom v Dolnom Zemplíne je Trebišov.
Z významných pamiatok sa v meste zachovali historický park, hrad Parič, základy stredovekého kostola Sv. Ducha, rímskokatolícky kostol Navštívenia Panny Márie, gréckokatolícky chrám Nanebovzatia Panny Márie, Pavlínsky kláštor, kaštieľ s hospodárskymi budovami, mauzóleum grófa Júliusa Andrássyho a súsošie Immaculaty.
V srdci pohoria Vihorlat a v chránenej krajinnej oblasti (CHKO) Vihorlat sa nachádza národná prírodná rezervácia a prírodné jazero Morské oko.
Morské oko s rozlohou približne 14 ha je najväčším jazerom vo Vihorlatských vrchoch a tretím najväčším prírodným jazerom na Slovensku.
Významnou turistickou lokalitou je rieka Ondava, ktorá poskytuje úžitkovú, ale aj pitnú vodu okolitému regiónu, ale aj významné možnosti na rekreáciu a cestovný ruch.
Ondava ponúka možnosti kúpania, splavovania, ale aj cykloturistiky po ochranných hrádzach.
Pri obci Oborín na mŕtvom ramene Laborca tu vybudovali drevený náučný chodník s mostíkmi vedúcimi ponad vodu.
Drevené mostíky umožňujú návštevníkovi zoznámiť sa s vodným prostredím – mokraďou, močiarom a mŕtvym ramenom.
Na Dolnom Zemplíne sa nachádza aj množstvo múzeí ako je Zemplínske múzeum v Michalovciach, Vlastivedné múzeum v Trebišove, Mestské múzeum vo Veľkých Kapušanoch, Múzeum gitár v Sobranciach (jediné v Európe), Vlastivedné múzeum v Kráľovskom Chlmci, Literárne múzeum Pavla Horova v Bánovciach nad Bebravou, a Soľný dom vo Veľkých Trakanoch.
Klimatológia
Aj keď je územie Dolného Zemlína z časti členité, patrí k druhej najteplejšej oblasti Slovenska po Podunajskej nížine.
Maximálne priemerná letná denná teplota vzduchu je 25°C.
Územie do 800 m n. m. patrí do mierne teplej klimatickej oblasti s priemernou letnou dennou teplotou vzduchu 16°C.
Do tejto oblasti patria najvyššie polohy Slanských vrchov a prevažná časť Vihorlatu.
Územie nad 800 m n. m., ktoré sa nachádza na jeho severe patrí do chladnej klimatickej oblasti.
Snehová pokrývka tu trvá 80 až 100 dní.
Priemerné ročné množstvo zrážok dosahuje hodnotu 600 – 800 mm.
Priemerné teploty v mesiaci júl a august tu dosahujú 18°C až 25°C.
Extrémne teploty dosahujú aj 36°C.
Počet letných dní v roku je približne od 60 až 80.
Flóra
Územie Dolného Zemplína patrí do panónskej botanickej oblasti, ktorá je takmer úplne odlesnená a premenená na kultúrnu step s vinohradmi, ovocnými sadmi, ornou pôdou a lúkami.
Lesy sa nachádzajú len na severe územia na svahoch Vihorlatských vrchov av Slánskych vrchoch.
Vo Vihorlatských vrchov prevládajú bukové lesy a v nadmorskej výške nad 800 m sa tu miestami vyskytuje jedľa biela, smrek a borovica.
Vo Vihorlatských vrchoch nájdeme i viaceré vzácne a chránené rastliny (rozchodník ročný, prilbica jedovatá drsnoplodá, kýchavica biela, kostihoj srdcovitý, skopólia kránska, kostrava ovčia vihorlatská, krivec tulcový, tavolník prostredný, bleduľa jarná a iné).
Vo vyšších častiach Slanských vrchov prevládajú bučiny a v nižších dubové lesy.
Zvyšky lužných lesov sa nachádzajú aj na nivách riek Uhu, Latorice a Bodrogu.
V južných oblastiach Dolného Zemplína sa z drevín vyskytujú vŕby, jelše, topole, brezy a jasene.
Fauna
Vďaka rozmanitosti územia je fauna Dolného Zemplína taktiež veľmi pestrá.
Bežne sa tu vyskytuje zajac poľný, hraboš poľný, bažant poľovný, srnec lesný, líška hrdzavá, jeleň lesný, diviak lesný, ryšavka krovinná a iné.
Zo vzácnych a chránených druhov tu žije rys ostrovid, vlk dravý, mačka divá, medveď hnedý, zubor hôrny, výr skalný, sova dlhochvostá, orol krikľavý, kuna lesná a skalná, haja červená, vydra riečna, jazvec lesný a krkavec čierny.
Z vodného vtáctva je to hus divá, kačica divá, bocian biely, bocian čierny, rybár bahenný, sliepočka zelenooká a volavka popolavá.
V NPR Kašvár v okrese Trebišov sa odhaduje približne cez 1500 motýlích druhov.
Z plazov je to užovka stromová, užovka obojková, mlok karpatský, salamandra škvrnitá, jašterica živorodá, vretenica obyčajná a slepúch lámavý .
Z rýb tu nachádzame sumce, šťuky, zubáče, pstruhy, beličky, kapre, bolene, pleskáče, blatniaky, červenice a iné.
