Všeobecné informácie
Vinohradnícka oblasť Tokaj je geograficky uzatvorená oblasť vinohradníctva a vinárstva v povodí rieky Bodrog, severne na Slovensku ohraničená Zemplínskymi vrchmi, vrchom Rozhľadňa (469 m n.m.) a na juhu v Maďarsku ohraničená sútokom riek Tisa a Bodrog.
Je historickou aj teritoriálnou súčasťou veľkého tokajského regiónu, ktorého väčšia časť sa rozprestiera na území Maďarska (cca 5 000 ha).
Na Slovensku je zákonom delimitovaných 907 ha.
Ide o plošne najmenšiu vinohradnícku oblasť na Slovensku.
Pri zakladaní vinohradov a nahrádzaní vyhynutých krov vo vinohradníckej oblasti Tokaj na kvalifikovaných honoch možno vysadiť len viničové sadenice tokajských odrôd registrovaných v Listine registrovaných odrôd, teda Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta.
Tradičné názvy tokajských vín:
- samorodné
- suché
- sladké
- výber
- mášláš
- forditáš
- výberová esencia
- esencia
- Furmint
- Lipovina
- Muškát žltý
Historia
Vinohradnícka a vinárska oblasť Tokaj je jednou z piatich oblastí na svete, v ktorých možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín.
Pestovanie viniča a celkový rozvoj oblasti bol spomalený vpádom Mongolov, keď bol tento jedinečný kraj vyľudnený a vinohrady zničené.
Veľkú zásluhu na rozvoji kraja a prvopočiatkoch výroby tokajských vín má kráľ Belo IV., ktorý spustnutý a vyľudnený kraj kolonizoval talianskimi osadníkmi z oblasti Bari a Formini.
Títo priniesli nové skúsenosti, ale hlavne základnú tokajskú odrodu – Furmint, ktorá dáva tokajskému vínu jeho nenapodobiteľný a nezameniteľný charakter.
Prvá písomná zmienka o Tokajskej oblasti je z roku 1248, kedy kráľ Belo IV. daroval vinicu a vínny domček pri Sárospataku Levočskému prepoštstvu.
Od spomínaného roku sú literárne pramene o Tokaji a jeho viniciach pomerne časté.
Prvá písomná zmienka o tokajských výberoch sa datuje do roku 1560, kedy sa v latinsko – maďarskom slovníku Fabricia Balázsa stretávame s termínom cibéby.
Sú definované ako scvrknuté bobule hrozna, ktoré sa v priaznivých ročníkoch tvoria v strapcoch tokajských odrôd Furmint, Lipovina a Muškát žltý napadnutých ušľachtilou formou plesne Botrytis cinerea.
Na schopnosť vyrábať toto jedinečné sladké vône prišiel miestny kazateľ Máté Laczkó Szepsi, ktorý bol tiež zodpovedný za výrobu vína v tých časoch.
Tento vinársky odborník a kalvínsky kňaz nariadil žatvu v oneskorení pretože sa bál útokov Turkov.
Vďaka tomuto oneskoreniu získali hrozná ušľachtilú pleseň a boli zozbierané a tlačené, pred tým ako sa nalievali do muštu.
Výsledné víno predávané počas Veľkonočných sviatkov si v ďalšom roku získalo veľký obdiv.
O veľkú propagáciu tokajského vína sa zapríčinil kniežaťa Františkek Rákocziho II. (maď. II. Rákóczi Ferenc; * 1676 – + 1735) , ktorý zo svojich pivníc vozil na dvor svojho spojenca a podporovateľa francúckeho kráľa Ľudovíta XIV. (*1638 – † 1715).
Z novšej histórie je možné spomenúť založenie Štátnej výskumnej stanice v Malej Tŕni v roku 1924, na základe jej dlhoročných výsledkov bol vydaný zákon Slovenskej národnej rady zo dňa 6. marca 1959 „O rozvoji tokajskej vinohradníckej oblasti na Slovensku.
