Slanský hrad - Hrad Slanec - Slanecký hrad (zrúcanina)

Spravodaj Kam za pamiatkami smer Slanské vrchy

Podkategória: Hrady a kaštiele

Súradnice GPS:
48°38.254’S 21°28.240’V

Video

Všeobecné informácie

Nad obcou Slanec a na strmom kopci do výšky vyčnieva a tvorí typickú siluetu tohto regiónu zachovalá trojpodlažná veža Slanského hradu.

Slanský hrad – Hrad Slanec – Slanecký hrad

Dominantná bergfritová veža zrúcaniny hradu Slanec sa dnes nazýva ako „Nebojsa„.

Bergfrit je prevažne okrúhla hlavná veža hradu.

Okrem spomínanej veže sa z hradu zachovalo aj niekoľko stien hradu.

Vedľa veže sa nachádza múr „gotického paláca“, ktorý má zachovalé veľké gotické okno kaplnky zo 14. storočia a krásne gotické nosníky s klenbami.

V skutočnosti to nebol žiadny „gotický palác“, ale obytná veža nazývaná ako Donjon.

Pred bergfritovou vežou je obranné predhradie s cisternou a pivnicami.

V pôdoryse predstavuje stavba hradu jednoduchý obdlžnikový útvar, ktorý je na severozápadnej strane lichobežníkovite zúžený.

Komplex bol opevnený 140 cm hrubým múrom.

Vstupná gotická brána bola chránená padacím mostom.

Postupnou prestavbou a dostavbou nadobúdal hrad charakter paláca, ktorý mal v prízemí kaplnku.

Hrad bol dňa 23.02.1963 vyhlásený za kultúrnu pamiatku.

V súčastnosti sa o obnovu tejto kultúrnej pamiatky stará OZ Zachráňme hrad Slanec.

Slanský hrad – Hrad Slanec – Slanecký hrad, Fotograf: Jozef Mareček (https://www.facebook.com/jozef.marecek.94)

V roku 1932 tu na skalnatom andezitovom kopci s hradnou ruinou bola vyhlásená PR Slanský hradný vrch.

Veža Nebojsa bude v budúcnosti slúžiť pre turistov ako vyhliadka.

Bude tu obnovená aj obrazáreň, ktorú dal v roku 1815 vybudovať majiteľ panstva Jozef Forgáč (maď. József Forgách) (*1763 _ +1832).

Hrad je vďaka svojej polohe ideálnym vyhliadkovým miestom, z ktorého možno obdivovať Východoslovenskú nížinu, Slanské vrchy, Zemplínske vrchy a obec Slanec.

História

O jeho najstarších dejinách a o jeho vzniku nemáme žiadne písomné správy.

Archeologický prieskum dokázal, že stredoveký hrad bol postavený na staršom slovanskom hradisku v 13. storočí.

Z textu na mramorovej doske, ktorá je zamurovaná do hradnej veže, sa dozvedáme, že hrad Slanec dal postaviť v 13. storočí a to údajne už v roku 1220 jeden z potomkov Abovcov.

Pravdepodobne to bol Dávid z rodu Abovcov (maď. Dávid de genere Aba-Amádé).

Prvé historické zmienky sú z konca 13. storočia, a to z roku 1281, keď už kamenný hrad s okrúhlou vežou stál.

Majiteľ hradu a krajinský palatín Finta z rodu Abovcov (maď. Finta de genere Aba-Amádé) sa roku 1281 postavil proti hospodárskym reformám, ktoré zavádzal kráľ Ladislav IV. Kumánsky (maď. IV. László) (*1262 _ +1290).

Spor vyvrcholil v boji pod hradom a skončil víťazstvom kráľa.

Kráľ Ladislav IV. hrad dobyl a ponechal si ho v držbe.

Po vymretí Árpádovcov vládla na hrade zemepanská rodina Drugethovcov, ktorá prišla do Uhorska s Karolom Róbertom (Karol I. Róbert z Anjou) (*1288 _ +1342) z Talianska.

Už v roku 1330 sa hrad aj s dedinou dostáva do rúk Vilerma Drugetha (Willerm – Vilmos Drugeth) (*1313 _ +1342).

Po jeho smrti sa majiteľom hradu stáva jeho brat Mikuláš Drugeth (Miklós Drugeth de Gerény) (*1313 _ +1355).

Po smrti kráľa Ľudovít I. Veľkého (*1326 _ +1382) prešiel hrad z rúk Drugethovcov do vlastníctva kráľovskej koruny.

Začiatkom roku 1386 daroval kráľ Karol II. Malý hrad Slanec a jeho okolie šľachtickej rodine Lossoncyovcov (maď.Losonczi).

Majiteľom hradu sa stal Ladislav Lossoncy (maď. László Losonczi)(*? _ +1395).

Po jeho smrti sa majiteľom hradu stáva jeho syn Dionýz Lossoncy (maď. Dénes Losonczi)(*?_ +1426).

V polovici 15. storočia, keď bol majiteľom hradu Albert Lossoncy (maď. Albert Losonczi) (*? _ +1464) na čas obsadili hrad vojská Bratríkov.

Vojská Bratríkov tu zotrvali do roku 1458.

Neskôr hrad prešiel do majetku rodiny Ladislava III. Losoncyho (maď. László III. Losonczi) (*? _ +1498), ktorý ho koncom 15. storočia opravil a reštauroval.

V roku 1552 zahynul v bojoch proti Turkom posledný mužský príslušník rodu – Štefan Lossoncy (maď. István Losonczi) (*? _ +1552).

Po jeho smrti sa majiteľkou hradu stala jeho dcéra Anna Losoncyho (maď. Anna Losonczi) (*? _ +1595).

Anna sa vydala za vydala za grófa Žigmunda II. Forgáča (maď. Zsigmond Forgách de Ghymes et Gács) (*1559 _ +1621).

Po smrti Anny v roku 1595 na panstve vládol jej manžel Žigmund, ktorý sa snažil získať hrad aj okolie do dedičnej držby pre svoj rod.

Hrad aj s okolím sa stal v držbe rodu Forgáčovcov od roku 1601.

Za rákócziovsko-thökölyovských povstaní hrad niekoľko krát menil svojho majiteľa a bol značne poškodený.

V roku 1678 ho obsadilo Thökölyho vojsko, ale už o rok neskôr je v ňom zas cisárske vojsko, ktorému velil cisársky generál Leslie.

Keď sa k hradu priblížili cisárske vojská, kuruci hrad podpálili a utiekli.

V roku 1679 dal cisár Leopold I. Habsburský (*1640 _ +1705) rozkázať hrad úplne zdemolovať.

Vtedajší majiteľ hradu syn grófa Žigmunda II. Forgáča gróf Adam I. Forgáč (maď. Ádám Forgách) (*1601 _ +1681) už hrad opraviť nedal.

Odvtedy hrad pustol a dnes sú na jeho mieste už len zrúcaniny s mocnou a pyšne sa vypínajúcou hradnou vežou – Nebojsa.

Strážnu vežu Nebojsa dali Forgáčovci v 19. storočí zreštaurovať a zhromaždili do nej rodovú zbierku.

Zreštaurovať ju dal v roku 1815 majiteľ panstva Jozef Forgáč (maď. József Forgách) (*1763 _ +1832), ktorý tu zriadil rodové múzeum.

Boli tu tri miestnosti vyzdobené umeleckými pamiatkami, obrazmi majiteľov hradu, poľovnickými trofejami, dobovým nábytkom, obrazmi rodových erbov, rôzne predmety dennej potreby a podobne.

Po smrti posledného mužského člena rodu sídliaceho v obci Slanec Štefana Forgácha (maď. István Forgách) (*1854 _ +1916) v roku 1916, toto múzeum existovalo ešte do roku 1937.

Po jeho smrti sa majiteľkou panstva stála jeho neter Alžbeta Forgáčová – Waldbotová, (maď. Erzsébet Zsuzsanna Mária Forgách – Waldbott) (*1891 _ +1942)

Počas druhej svetovej vojny začala hradná veža postupne chátrať.

Prechod frontu za druhej svetovej vojny zapríčinil stratu týchto vzácnych pamiatok, ktoré boli sčasti zničené, sčasti rozkradnuté.

Skazu dovŕšil požiar v roku 1945.

V polovici 19. storočia dal syn Jozefa Forgáča gróf Žigmund Forgáč (maď. Zsigmond Forgách) (*1786 _ +1872) vystavať pod hradným kopcom pomerne rozsiahly prízemný klasicistický kaštieľ, ktorý však bol pri prechode frontu za druhej svetovej vojny zničený.