Barokovo-klasicistický kaštieľ v Trebišove

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Kam za pamiatkami smer Dolný Zemplín

Podkategória: Hrady a kaštiele

Lokalizácia: Dolný Zemplín

Všeobecné informácie

Barokovo-klasicistický kaštieľ sa nachádza v meste Trebišov.

Barokovo-klasicistický kaštieľ v Trebišove, Fotograf: Jozef Mareček (https://www.facebook.com/jozef.marecek.94)

Neskorobarokový, neskôr klasicisticky upravený kaštieľ dal postaviť v roku 1786 gróf Imrich Čáki (Csáky).

Je dvojpodlažnou stavbou, ktorá bola postavená 100 rokov po zničení hradu Parič.

Časť materiálu z tohto hradu bola použitá pri jeho výstavbe.

Kaštieľ má na priečelí dve postranné barokové veže, ktoré boli pristavené v poslednej tretine 19. storočia.

Fasáda objektu je členená lizenami, pričom jej dominantné prvky tvoria barokový štít a reprezentačný balkón, ktorý podopiera osem klasicistických stĺpov.

V Barokovom štíte stredného rizalitu je plastický erb rodiny Čákiovcov (Csákyovcov).

Paralelne s ním sa nachádza plastický znak, ktorý je symbolom lovu. Z tohto hľadiska sa pravdepodobne jednalo o lovecký kaštieľ.

Túto skutočnosť potvrdzuje K. Károlyiová- Andrášiová (Andrássyová) v knihe Červená grófka spomína.

Z jej spomienok vplýva, že každoročne 3. novembra na Huberta, sa začínali v Trebišove a jeho okolí veľkolepé hony na líšku.

Zadná časť kaštieľa, ktorú tvoria dve bočné krídla so štítovými fasádami, má charakter čestného dvora.

V interiéroch kaštieľa boli pôvodne mozaikové parkety, intarzovaný dobový nábytok, cenné umelecké diela, plastiky, drahé umelecké výrobky, tkané závesy, cenné koberce, porcelán, striebro, cín a iné luxusné výrobky.

Nechýbali ani umelecky kované mreže, plot okolo kaštieľa, balustráda, fontány a iné architektonické v exteriéroch.

Najcennejšie časti interiéru boli v roku 1914 odvezené do Budapešti a časť do Tiszadobu v Sabolčskej župe.

O areál s kaštieľom dbal do rozpadu Rakúsko – Uhorska a aj po vzniku medzivojnovej ČSR správca andrášiovského majetku František Malonay.

V rokoch 1949 – 1978 slúžil kaštieľ s areálom Nemocnici s poliklinikou v Trebišove.

Jeho pôvodný interiér bol značne narušený a prispôsobený potrebám zdravotníctva.

Po vysťahovaní nemocnice s poliklinikou kaštieľ niekoľko rokov chátral.

V roku 1982 začal Pamiatkostav š.p. Žilina rekonštrukciu objektu na základe projektovej dokumentácie spracovanej Projektovým ústavom kultúry v Prešove.

Projektovú dokumentáciu schválil a rekonštrukciu financoval Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove.

Prvá etapa rekonštrukcie bola ukončená k 1. 12. 1987, keď bola v kaštieli slávnostne otvorená expozícia Cestami práce a bojov za chlieb, korá dokumentovala dejiny poľnohospodárstva na Východnom Slovensku od Neolitu po súčasnosť.

V súčasnosti je kaštieľ sídlom Vlastivedného múzea, ktoré má v ňom a v priľahlých pamiatkovo – chránených objektoch svoje expozície.

Súčasťou areálu kaštieľa sú aj prízemné pôvodne barokové budovy so štítovými fasádami, ktoré boli neskôr upravované.

Patrí medzi ne jazdiareň, maštaľ ( koniareň ), čeľadinec, hospodárska budova, kuchyňa, ktoré si až na maštaľ ( koniareň ) zachovali svoje barokové slohové prvky a sú prirodzenou súčasťou tohto šľachtického sídla.

Koncom 18. storočia sa súčasne s výstavbou kaštieľa začal z lužného lesa vytvárať historický park.

Postupne vznikol anglický prírodno – krajinársky park, ktorého vývoj vyvrcholil v rokoch 1890 – 1905, keď došlo k úprave čestného dvora a francúzskej záhrady.

V niektorých častiach parku boli postavené altánky, fontány, akváriá, koncertné terasy, antické plastiky, ktoré mu dodávali kultivovanejší charakter.

Súčasne s rekonštrukciou a prestavbou kaštieľa na muzeálne účely zabezpečoval Krajský ústav štátnej pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Prešove biologickú rekonštrukciu muzeálnej časti mestského parku.

Park vznikol z pôvodného zátopového lužného lesa a rozšíril sa na ploche 62 ha.

Nachádza sa v ňom historická i náletová zeleň, ktorú tvoria ihličnaté, listnaté stromy, kroviny a rastliny.

Veľmi cenný je najmä tis obyčajný, rozšírené sú tuja východná, tuja západná, borovica čierna, borovica sosna, smrek obyčajný, smrek pichľavý a iné.

Z listnatých stromov je najvýznamnejší platan javorolistý, pagaštan konsky, čremcha strapcovitá, jaseň štíhly, dub letný, dub zimný, buk lesný, hrab obyčajný, brest hrabolistý, lipa malolistá, jelša lepkavá, agát biely, rôzne druhy javorov, topoľov a iné.

V súčasnosti má kultivovaný charakter muzeálna časť parku a jeho časti, ktoré udržiavajú Technické služby mesta Trebišov.

Ostatné časti mestského parku majú charakter lesoparku.

Súčasťou lesoparku je aj areál zdravia Bučov les, ktorý slúži občanom i návštevníkom Trebišova v rámci cykloturistiky.