********************
Pamiatka slúži ako múzeum, no všetko zariadenie je podľa starostu funkčné.
Pôvodne klasicistická sýpka bola prestavaná na mlyn v roku 1922.
Mleli sa tam kvalitné obilie a krupica, a to až do roku 1953.
Schátranú budovu obec opravila v roku 2014 s pomocou eurofondov.
„Podľa našich informácií na Slovensku, ale možno aj v strednej Európe, je to jediný takýto parný mlyn, ktorý má strojné zariadenie na 99 percent v kompletnom stave a všetko môže byť funkčné,“ uviedol starosta Buzice Jozef Mohňanský (SMK).
Návštevníci sa pri pôvodnej drevenej konštrukcii mlyna môžu dozvedieť o procese, ako sa mlelo, triedilo, čistilo či transportovalo obilie.
Okrem mnohých zachovaných detailov uvidia napríklad aj starý ručný hasiaci prístroj.
Záchrana mlyna
Pôvodná budova z roku 1811 patrila šľachtickému rodu Szentimreyovcov, v roku 1920 ju odkúpil Károly Máté a po prestavbe ju zmenil na štvorpodlažný mlyn.
Strojné zariadenie pochádza od firmy Polednyák z Košíc.
Mechanizmus poháňal najprv jednovalcový parný stroj a neskôr dieselový motor.
Budova od 50. rokov minulého storočia slúžila na skladové účely štátneho majetku a následne chátrala.
Pôvodní majitelia ju získali späť do vlastníctva v roku 1990.
Obec objekt odkúpila a zrenovovala, v rámci cezhraničného projektu na to získala 307 000 eur.
„Bolo to, ako sa hovorí, päť minút pred dvanástou, lebo budova už bola staticky vo veľmi zlom stave. Ale myslím si, že sa nám podarilo zachrániť veľmi peknú budovu aj pre ďalšie generácie,“ skonštatoval Mohňanský.
Pamiatka slúži ako múzeum, ktoré navštevujú aj žiaci základných či stredných škôl, ale aj ako školiace stredisko a miesto spoločenských stretnutí a výstav.
Historický Mátého mlyn nie je bežne pre verejnosť prístupný.
V prípade záujmu o návštevu sa treba vopred ohlásiť na obecnom úrade.
Záujemcovia si môžu pri mlyne zároveň pozrieť pieskovcový kríž so sochami sv. Jána Nepomuckého a Panny Márie z roku 1739, ktoré dal postaviť Imre Szentimrey z vďaky, že sa nik z jeho rodiny nestal obeťou morovej nákazy.
