Všeobecné informácie
Košická kotlina je zníženina, ktorá sa nachádza v juhovýchodnej časti Slovenska.
Na západ susedí so Slovenským krasom Volovskými vrchmi a Čiernou horou, na severe so Šarišskou vrchovinou a Ondavskou vrchovinou, na východe so Slanskými vrchmi a na juhu s Maďarskom.
Košická kotlina predstavuje v rámci geomorfologického členenia Slovenska samostatný geomorfologický celok.
Ležia v nej dve slovenské veľkomestá, Košice a Prešov.
Košická kotlina je oblasť pretiahnutého tvaru smerom od severu k juhu.
Terén je pestrý, rozľahlé roviny sa striedajú s malými kopcami.
Najvyššími vrchmi sú Diaľna (384 m), Osláš (357 m n.m.), Margita (352 m n.m.), Orechový les (341 m n.m.) a Rozhľadná (341 m n.m.).
Medzi najvýznamnejšiu dolinu v Košickej kotline patrí Tufový kaňon pri obci Ploské.
Tufový kaňon sa nachádza medzi dedinkami Ploské a Ortáše a to približne 1,2 km smerom na východ od obce Ploské.
Košická kotlina sa delí do troch podcelkov : Košickú rovinu, Medzevskú pahorkatinu a Toryskú pahorkatinu.
Pri obci Nižná Myšľa sa nachádza jedno z najbohatších archeologických nálezísk na Slovensku.
Nachádzajú sa tu stopy po osídlení v období praveku.
V okolí obce prebieha intenzívny archeologický výskum osídlenia z mladšej doby bronzovej.
Nižná Myšľa bola označená za archeologickú lokalitu už v roku 1892.
Ako prvá tu bola spomenutá lokalita Skalka, následne Alamenev, Koscelek, Moľva, Prepoštstvo a Várheď (Varhégy).
V archeologickom nálezisku Varhégy sa nachádzajú repliky zrubov obydlia zo staršej a strednej doby bronzovej.
Exponáty sú vystavované v miestnom múzeu zriadenom v priestoroch bývalého kláštora z 13. storočia.
Významnou turistickou lokalitou Košickej kotliny je obec Budimír.
K historickým zaujímavostiam obce Budimír pri Košiciach patria: až 300-ročný želiarsky domček, rokokovo-klasicistický kaštieľ, klasicistický kaštieľ a panská kúria.
Želiarsky dom v Budimíre „belava chiška babki Strakovej“ je nenápadná stavba vedľa hlavnej cesty „furmanca“ Košice – Prešov.
Prvý a starší kaštieľ nazývaný ako Flórián je neskorogotické pánske sídlo – hrádok, ktoré bolo v roku 1561 prestavané a upravené na kaštieľ.
Druhý je klasicistický kaštieľ je vysunutou expozíciou STM v Košiciach.
V súčastnosti je tu expozícia historických hodín s vybranou kolekciou exponátovhodín zo zbierkového fondu Slovenského technického múzea a Východoslovenského múzea v Košiciach.
Inštalovaná je v niekdajšej reprezentačnej miestnosti kaštieľa.
Klimatológia
Podnebie Košickú kotlinu patrí medzi teplé oblasti.
V zimných mesiacoch sa teploty pohybujú v rozmedzí od -1 do -3 °C, v letných mesiacoch medzi 18 až 20 °C.
Flóra
Porast v tejto oblasti tvoria prevažne listnaté lesy s hojným výskytom dubu, buku, hrabu a brezy.
Pri vodných tokoch sa miestami zachovala ako sprievodná zeleň v podobe topoľov a jelší.
Asi 70% Košickej kotliny tvorí poľnohospodársky intenzívne obhospodarovaná krajina.
Orná pôda má na území Košickej kotliny dominantné zastúpenie.
Je reprezentovaná rozsiahlymi parcelami ornej pôdy, bez drevinovej sprievodnej zelene.
Ostatná sprievodná zeleň pozostáva z bylinnej zložky.
Uvedená vegetácia na ornej pôde je jednoznačne zmenená vplyvom intenzívnej poľnohospodárskej veľkovýroby.
Pokrývajú ju väčšinou hnedozeme.
Vodstvo
Vodné toky majú prevažne severojužnú orientáciu.
Miestami sa pri nich zachovala sprievodná zeleň v podobe topoľov a jelší.
Najvýznamnejšou riekou, ktorá preteká Košickou kotlinou je rieka Hornád.
Do Hornádu sa tu vlievajú rieky Torysa a Olšava.
Územie Hornádske meandre zahŕňa tok rieky Hornád, vrátane mŕtvych ramien a zamokrených lúčnych porastov od obce Ždaňa až po štátnu hranicu s Maďarskom.
V Herľanoch sa nachádza známym Herľanský gejzír s erupciou minerálnej vody v 32 – 34 hodinových intervaloch.
Herľanský gejzír je aktívny nepretržite od roku 1872, pričom do roku 1903 a v rokoch 1957-2006 bol jediným studeným gejzírom v Európe.
V okolí Čane sa nachádzajú Čanianské jazerá, ktoré sa využívajú na rekreáciu.
Na kúpanie, rekreáciu a rybárčenie sa využíva hlavne miestni aj priľahlé štrkovisko Geča.
Významná je aj vodná plocha štrkovisko Kechnec, kde je možný lov kapra a ostatných druhov rýb, u ktorých neprebieha individuálna ochrana.
Ochrana prírody
V roku 2008 tu bola vyhlasené Chránené vtáčie územie Košická kotlina, ktoré sa nachádza na ploche 173,54 štvorcových kilometrov.
Cieľom ochrany v CHVÚ je zabezpečenia priaznivého stavu biotopov druhov vtákov európskeho významu a biotopov sťahovavých druhov vtákov.
Medzi obcami Nižná Myšľa a Trstené pri Hornáde nájdeme mŕtve riečne ramená rieky Hornád.
Ide o časť pôvodného koryta rieky a vývojovo staršie formy meandrov, ktoré odklonili kvôli regulačným prácam.
Mŕtve ramená sú stále bohaté na vtáctvo a typickú flóru lužných lesov.
Najhodnotnejšie brehové porasty alúvia rieky Hornád v Košickej kotline predstavujú zároven najbohatší ekosystém v podmienkach strednej Európy.
Za obcou Trstené pri Hornáde až do Maďarska tu rieka Hornád vytvára vo svojom pôvodnom koryte aktívne meandre, ktoré sa nazývajú Hornádske meandre.
Hornádske meandre, mŕtve ramená a zamokrené lúčne porasty od obce Ždaňa až po štátnu hranicu s Maďarskom spolu tvoria Navrhované chránené územie Hornádske meandre.
Veľmi vzácny je aj Chránený areál Perínske rybníky, kde predmetom ochrany je pôvodný biotop rybníkov močaristej Bodvianskej depresie.
