Mlynský náhon

Spravodaj TIPY NA VÝLETY Zaujímavosti

Lokalizácia: Košice a Košická kotlina

Všeobecné informácie

Mlynský náhon je technická pamiatka a najstaršie inžinierske dielo v Košiciach, ktoré vzniklo približne v 15. storočí.

Išlo buď o umelo vytvorený vodný tok, ktorý bol ramenom rieky Hornád alebo o upravený meander ramena spomínanej rieky.

Dostal pomenovanie po bývalom vodnom mlyne.

Mlynský náhon a most (ul.Ťahanovské riadky)

V minulosti bol využívaný na rekreáciu i ako hnacia sila.

Prvé mlyny na Mlynskom jarku vznikli pravdepodobne už v polovici 14. storočia.

Zatiaľ najstarší známy výkres zachytavajúci Mlynský náhon je nákres, ktorý pre cisárskeho generála Enea Capraru vyhotovil neznámi francúzsky inžinier v čase obliehania Košíc v roku 1685.

Mlynský náhon pretekal za mestskými hradbami.

Boli na ňom vybudované mlyny, v ktorých sa nemusela mlieť iba múka.

Mohli premieňať vodnú silu aj na inú energiu.

Výrazom mlynský náhon sa označovali všetky mlyny, t. j. zariadenia, ktoré poháňala voda.

Boli to valchovacie mlyny, kujne železa, výroba drôtu, plechu, drviče rudy atď.

V 19. storočí tu postavili aj vodné turbíny.

Najznámejšia bola malá vodná elektráreň Turbina na mieste Horného mlyna pri Mlynskej baste.

V roku 1900 viedlo cez náhon až 15 mostov.

V roku 1968 však bola voda na Rašínovej ulici (dnes Štefánikova ulica) vypumpovaná a nahradená štvorprúdovou komunikáciou, čím sa z centra mesta odstránila vodná plocha.

Týmto urbanistickým zásahom bol v hlbokej priekope koryta Mlynského náhonu vybudovaný východný okružný komunikačný ťah mesta Košice.

Táto cesta je hlavnou dopravnou spojnicou medzi severom a juhom mesta.

Mesto Košice tak prišlo a najkrajšiu a najpôsobivejšiu časť Mlynského náhonu nazývanú aj Košické Benátky.

O jeho čiastočnú obnovu sa v 80. rokoch 20. storočia postaral vtedajší primátor mesta Rudolf Schuster.

V súčasnosti Mlynský náhon začína pri jazere Ryba na Aničke, s ktorým je aj prepojený.

Mlynský náhon je napúšťaný betónovým potrubím situovaným pri rieke Hornád pod Malou vodnou elektrárňou Ťahanovce.

Následne preteká ulicami Ťahanovské riadky, Alešovo nábrežie a Tyršovo nábrežie až po Gorkého ulicu.

Potom preteká podzemím cez Staré Mesto južným smerom.

Voda z Mlynského náhonu je odvádzaná odpadovým potrubím uloženým v bývalej trase Mlynského náhonu.

Na povrch opäť vyviera na začiatku ulice Pri bitúnku, pri ktorej aj následne preteká.

Vlieva sa po 1km (od ulice Pri bitúnku) do rieky Hornád na území mestskej časti Juh.

Celková dĺžka Mlynského náhonu je približne 5,5 km.

V súčasnosti sa obnoviť Mlynský náhon v jeho pôvodnom koryte a vytvoriť súvislý biokoridor pozdĺž celého vodného toku s mestotvornými, enviromentálnymi a spoločenskými funkciami snaží občianske združenie Mlynský náhon, o. z..