Všeobecné informácie
Mestská časť Košice – Krásna sa nachádza v juhovýchodnej časti mesta Košice na oboch brehoch rieky Hornád.
Susedí s mestskými časťami Nad Jazerom, Barca, Vyšné Opátske , Košická Nová Ves a Obcami Košická Polianka, Nižná Hutka, Vyšná Hutka a Sady nad Torysou.
Prevažne odlesnené katastrálne územie je na sútoku rieky Hornád a Torysa.
Cez Krásnu prechádza hlavná dopravná tepna tejto časti a to štátna cesta II/552 s pokračovaním na Obce Nižná Hutka, Bohdanovce a Slanec.
Mestská časť Krásna leží 191 metrov n. m., v Košickej kotline a tvorí juhovýchodnú časť mesta Košice.
Krásna je od roku 1990 jednou z 22 mestských častí mesta Košice.
Benediktínsky kláštor v Krásnej
Kláštor v Krásnej nad Hornádom patrí k najstarším doteraz známym kláštorom na východnom Slovensku.
Bol vysvätený v roku 1143 a iniciátorom jeho výstavby bolo Jágerské biskupstvo.
Vznik a výstavba kláštora v Krásnej nad Hornádom len potvrdzuje, že celé toto územie muselo už byť najneskoršie v 11. storočí intenzívne osídlené.
Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Bello Pola, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči, okolo roku 1530 spustol.
Kaštiele
V MČ Krásna sa zachovali rokoková kúria z roku 1773 s klasicistickou arkádou z 19.storočia, klasicistická kúria z 19. storočia a barokovo-klasicistický kaštieľ z roku 1780.
Klasicistická kúria sa nachádza na rohu ulíc Smutná a Vyšný dvor (K majeru).
Rokoková kúria sa nachádza na rohu ulíc Horná a Opátska toho času užívaná ako rodinný dom.
Barokovo-klasicistický kaštieľ a rokoková kúria sú evidované ako kultúrne pamiatky v celoslovenskom zozname.
Viac info o kaštieľoch sa dočítate tu:
Ľudová architektúra
V obci sa zachovalo zopár sedliackych domov z konca 19. storočia a začiatku 20.storočia.
Ľudová architektúra je tu najviac zastúpená murovanými domami, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.
Rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda a prícestná kaplnka
Z ďalších významných pamiatok sa v Krásnej zachovaly rímskokatolícky kostol sv. Cyrila a Metoda a prícestná kaplnka pri kostole z polovice 19. storočia.
Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi, je moderná budova z roku 1935, inšpirovaná románskym slohom.
Jeho projektantom je známy slovenský architekt Milan Harminc.
V areáli kostola je pamätná doska Lacka, rodáka z Krásnej, dlhoročného profesora na Gregoriánskej univerzite v Ríme.
Turistické ciele
Obcou prechádza červená turistická trasa, ktorá začína v MČ Staré mesto.
Táto trasa prechádza Slanskými vrchmi a Tokajskou oblasťou.
Obcou prechádza množstvo cykloturistických trás.
História
Jej vznik sa datuje do polovice 12. storočia a súvisí s postavením benediktínskeho kláštora, ktorý bol vysvätený v roku 1143.
K tomuto kroku sa viaže prvá písomná zmienka.
Iniciátorom výstavby kláštora bolo Jágerské biskupstvo, do ktorého diecézy toto územie patrilo, preto opátstvo a osada pri ňom, vzhľadom na svoju peknú polohu, dostáva meno Szeplak – pekné bývanie.
Samotné široké územie bolo obývané Slovanmi, o čom svedčia názvy vtedajších okolitých osád: Lubina (Lebeň), Bokša (Bakša), Hutka, Zdoba a podobne.
Historických podkladov sa zachovalo málo, ale z tých dostupných sa dá vyčítať, že okolie „de zeplok“, bolo bohaté a dobre komunikatívne prepojené s ostatnými, k opátstvu prepojenými osadami.
Zachoval sa súpis majetku z roku 1337.
Benediktínsky kláštor, ktorého archeologický prieskum vykonal známy slovenský archeológ Bello Pola, slúžil svojmu účelu až do začiatku 16. storočia a po bitke pri Moháči, okolo roku 1530 spustol.
Na jeho mieste a v okolí bolo pohrebisko zo 17. a 18. storočia.
V roku 1567 cisár Ferdinand daroval obec trnavským jezuitom.
Ich zástupca Marek Križin prišiel do Krásnej začiatkom 17. storočia vykonať na majetku hospodársku správu.
V roku 1619 ho spolu so Štefanom Pongracom a Melicharom Grodeckym v Košiciach umučili vojská kniežaťa Betlema.
Sú známi ako traja košickí mučeníci.
Už v roku 1427 sa v Krásnej evidujú dve dediny Abaszeplak a Szeplakapati.
Prvá patrila Abovcom, druhá cirkvi.
Tieto dve dediny, napriek vyložene spoločnému bývaniu, pretrvali až do polovice 20. storočia.
Ako jedna obec – Krásna nad Hornádom – sú spojené a evidované až po II. svetovej vojne.
Krásna nad Hornádom mala aj dve katastrálne územia.
Abaszeplak – valal, ako ho domáci nazývali, bola poľnohospodárska časť obce.
Boli tu väčší gazdovia s viac hektármi pôdy.
Szeplakapati – opátska strana, kde už za prvej republiky bola fabrika – továreň na spracovanie a impregnovanie dreva, mala zasa viac peňazí.
Na opátskej strane bol postavený aj kultúrny dom, ktorý slúžil obom častiam.
V tejto časti bola aj p. Martináskom postavená výrobňa náhradných dielov, po vojne znárodnená, rozšírená a známa Prefa.
Zamestnávala mnoho občanov z Krásnej i širokého okolia.
Po združstevnení vzniklo v Krásnej JRD, ku ktorému boli neskôr pričlenená i vyšná a Nižná Hutka, ako aj Nižná a Vyšná Myšľa.
Po pričlenení Krásnej ku Košiciam v roku 1976 bolo sídlo družstva presťahované do Nižnej Myšle.
V rámci poľnohospodárskeho družstva bolo v Krásnej známe zelinárstvo ( Bulgária ), ktoré slúžilo na zásobovanie mesta Košice.
Pamiatky
- Kaštieľ Krásna
- Rokoková kúria
- Rímskokatolícky kostol, zasvätený sv. Cyrilovi a Metodovi
- klasicistická kúria z 19. storočia
- klasicistická katolíckej fary postavená v roku 1791
- prícestná kaplnka pri kostole z polovice 19. storočia
- zrúcanina stredovekého kláštora benedektínov
- sedliacke domy zo začiatku 20. storočia
- Pamätník padlým v Druhej svetovej vojne
Ubytovanie a stravovanie
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
