Všeobecné informácie
Mestská časť Myslava (maď. Miszlóka, nem. Deutschendorf) je mestská časť Košíc, súčasť okresu Košice II.
Bývala obec, ktorá bola pričlenená k mestu Košice v roku 1969, má približne 2400 obyvateľov.
Myslavou preteká Myslavský potok a jeho ľavostranný prítok Kamenný potok.
Kamenný potok preteká chatovou osadou Girbeš a následne v centre Myslavy ústi v nadmorskej výške cca 258 m n. m. do Myslavského potoka.
Myslava je známa vďaka ľudovému folklórnemu súboru Hrabina.
Pôsobia tu aj dychová hudba Myslavčanka a dedinská folklórna skupina Vinica.
V Myslave sa usporiadavajú ukážky ľudovej svadby v krojoch, pri ktorej si možete vypočuť miestne ľudové pieste a pochutnať si na miestnych špecialitách.
Do územia MČ Myslava administratívne patria aj záhradkárske lokality (chatové osady) Girbeš a Maša.
Kostol sv. Bartolomeja
Dominantou mestskej časti je kultúrna pamiatka klasicistický rímsko-katolický kostol sv. Bartolomeja, ktorý bol postavený v roku 1792.
Jednoloďová stavba má segmentovo ukončené presbytérium.
Viac info o kostole sa dočítate tu:
Ľudová architektúra
V Myslave sa zachovali aj murované domy, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.
Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia.
Pôvodné obytné domy boli poväčšine prízemné, s pitvorom, s izbou do ulice, zakryté vaľbovou strechou, s hlavnou fasádou s dvomi okennými osami.
Takéto domy mali spravidla prednú izbu, pitvor, otvorenú kuchyňu, komoru a zadnú izbu.
Potom nasledovali hospodárske budovy.
Viac info o ľudovej architektúre sa dočítate tu:
Lepeschov pivovar
V Myslave sa nachádza aj budova starého pivovaru zo začiatku 19. storočia tzv. Lepeschov pivovar.
Budovu pivovaru vlastnilo mesto Košice, ktoré ju prenajímalo Jozefovi Lepeschovi (1815 – 1894), ktorý patril k zámožným občanom mesta Košice.
Jozef Lepesch mal budovu prenajatú do roku 1870.
Od roku 1871 vyrábal pivo v novom pivovare, ktorý si vybudoval na Moldavskej ulici.
O znovuzrodenie myslavského pivovaru sa pričinil mladý a šikovný podnikateľ Ján Grega z Košíc.
Spolu s kolegami hľadali v archívoch aké pivo sa v Myslave vyrábalo.
Viac info o remeselnom pive sa dočítate tu:
Myslavská izba
V MČ Myslava je zriadená izba ľudových tradícií, ktorá je umiestnená v priestoroch Kultúrneho domu.
Zaslúžil sa o to pán Ján Grega, ktorý začal podnikať v prenajatých priestoroch spomínaného miestneho kultúrneho domu.
Viac info o Myslavskej izbe sa dočítate tu:
Turistické ciele
V Myslavy začína (rázcestník Myslava škola 272 m n.n.) 
žltá turistická trasa, ktorá konči v rekreačnom stredisku Jahodná.
Celkový čas do strediska Jahodná trvá približne 3:00 h (naspäť 2:40 h).
Historia
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1230.
V prvej polovici 14. storočia doplnili tunajšie slovanské obyvateľstvo nemecký kolonisti.
V obci sa nachádzali dva mlyny – vyšný a nižný, zmienky o nich sa zachovali už z roku 1395.
Pivovar, ktorého existenciu dokladá písomný záznam z roku 1703, bol vo svojom čase trikrát väčší ako košický.
V roku 1397 obdržali obyvatelia Myslavy tie isté práva a výsady, aké používali košický mešťania.
Teheľňa z roku 1707 pálila tehly pre mesto, svoju prevádzku ukončila v roku 1861.
Nachádzali sa tu aj železiarne Maša, ktoré vznikli ako účastinná spoločnosť v roku 1848.
V roku 1851 tu prevádzkovali aj vysokú pec, zlieváreň a v trojposchodovej budove i kováčske a zámočnícke dielne.
Okrem poľnohospodárstva sa zaoberali najmä drevárstvom, baníctvom, tkaním a bielením plátna.
Pamiatky
Ubytovanie a stravovanie
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
