Všeobecné informácie
Obec Kostoľany nad Hornádom (v minulosti Kosceľany, Kostolany, maď. Kostolány-/Hernádszentistván) leží v údolí Hornádu, 9 km severne od okresného a krajského mesta Košice.
Rozložená je na terasových plošinách východného úpätia Slovenského rudohoria a jeho horského celku Čierna hora.
Kataster obce susedí s okolitými obcami Družstevná pri Hornáde, Sokoľ, MČ Kavečany – Košice, MČ Ťahanovce – Košice.
Počtom obyvateľov 1150 sa obec radí medzi stredné dediny okresu Košice-okolie.
V obci sa nachádza cca 350 domov a 250 rekreačných chát a záhradiek.
Z kultúrno-historických pamätihodností zaujme predovšetkým pôvodne gotický rímsko-katolícky kostol sv. Štefana – protomartýra (v roku 1774 prestavaný v rokokovo-klasicistickom slohu), vypínajúci sa nad obcou.
Ďalej je to vodný mlyn z 19. storočia, budova bývalej rímsko-katolíckej školy z roku 1889 a niekoľko zachovaných pôvodných roľníckych domov a budova.
Pozoruhodné sú aj železničné budovy bývalej Košicko-Bohumínskej železnice, konkrétne strážny domček a budova starej železničnej stanice.
Medzi pamätihodnosti možno zaradiť aj drobnú sakrálnu architektúru – sochu sv. Jána Nepomuckého, prícestné a cintorínske kríže a náhrobníky na starom cintoríne.
Evidovanou kultúrnou pamiatkou je aj pamätník padlým v druhej svetovej vojne v chotári obce.
Pozornosť si zasluhujú aj najstaršie objekty bývalej továrne na výrobu umelých hnojív a umelo vyhĺbené pivnice nachádzajúce sa v masíve kostolného brala.
Farský kostol sv. Štefana – protomartýra
Farský kostol sv. Štefana – protomartýra bol nad obcou Kostoľany nad Hornádom vystavaný pravdepodobne už v 12.–13. storočí.
Nový rímsko – katolický kostol bol postavený v roku 1480 mestom Košice v gotickom štýle.
Viac info o kostole sa dočítate tu:
Vodný mlyn
Vodný mlyn v Kostoľanoch nad Hornádom sa nachádza na Košickej ulici číslo 3.
Mlyn bol poháňaný prúdom vody s potoka Hrubša (bývalý mlynský jarok) horným náhonom.
Viac info o mlyne sa dočítate tu:
Murované sedliacke domy
Tradičné domy boli pomerne dlhé jednotraktové stavby s priečelím orientovaným k ceste.
Úzke a dlhé pozemky sa ohradzovali drevenými latkovými plotmi, „palanky“.
Zaniknutý železničný most
Bol to jednokoľajový most vedený ponad rieku Hornád postavený v roku 1870 ako súčasť Košicko-bohumínskej železnice.
Košicko-bohumínska železnica (čes. Košicko-bohumínská dráha, nem. Kaschau-Oderberger Bahn, maď. Kassa-Oderbergi Vasút) bola jednokoľajná železničná trať, vedúca medzi Bohumínom a Košicami.
Viac info o železničnom moste sa dočítate tu:
Železničný most
Spomínaný železničný most bol postavený v rámci tzv. Trate Družby.
Išlo o dvojkoľajnú trať medzi Čiernej nad Tisou a Žilinou.
Viac info o železničnom moste sa dočítate tu:
Mokraď
Mokraď pri obci Kostoľany nad Hornádom nazývaná aj ako Kostolianska mokraď sa nachádza hneď za obcou Kostoľany nad Hornádom pri ceste III/3352 vedúcej do obce Sokoľ.
Mokrade sú trvalo alebo väčšinu roka zamokrené miesta, ktoré v závislosti od hĺbky vody a iných faktorov prostredia osídľujú charakteristické rastlinné spoločenstvá.
Viac info o mokradi sa dočítate tu:
Splavovanie na rieke Hornád
Obcou preteká rieka Hornád, ktorá je v úseku medzi obcou Malá Lodina až po MČ Ťahanovce krajinársky veľmi pôsobivá.
Splavovanie na tejto rieke zabezpečuje cestovná kancelária Ľuboš Grajcár – John the B tour (www.splavujeme.sk).
Splavujeme.sk ponúka splavy a kurzy vhodné pre začiatočníkov, celé rodiny s deťmi, ale aj pre pokročilých vodákov.
Viac info Ľuboš Grajcár – John the B tour www.splavujeme.sk sa dočítate tu:
Rybárčenie na rieke Hornád
Brehy rieky Hornád v Kostoľanoch nad Hornádom a v jej okolí sú navštevované rybármi.
Počas rybárskej sezóny v dňoch 15.4-30.9. sú tu výborné podmienky pre rybárstvo.
Hornád patrí medzi vynikajúco zarybnené rieky s obrovskou druhovou pestrosťou rýb.
Na celom úseku sa vyskytuje kapor, pleskáč, karas, mrena, podustva, jalec a iné.
Z dravcov sa tu vyskytuje sumec hlavátka, pstruh dúhový a potočný, zubáč, šťuka, ostriež, sivoň americký a iné.
Hornád
Turistický významná rieka prameniaca vo východnej časti Nízkych Tatier pod Kráľovou hoľou vo výške 1500 metrov n.m. pri obci Vikartovce je piatou najdlhšou riekou na Slovensku.
Hornád predstavuje 286 km dlhý ľavostranný prítok Slanej, ktorý na Slovensku tvorí samostatné povodie s dĺžkou toku okolo 193 km, z toho 19 km tvorí štátnu hranicu s Maďarskom.
Viac info o Hornáde sa dočítate tu:
Turistické ciele
Kostoľany sú vstupnou bránou do Hornádskej doliny, v budúcnosti perspektívnej pre rozvoj prímestskej rekreácie.
Región ponúka množstvo historických, duchovných a kultúrnych potenciálov pre rozvoj drobného cestovného ruchu.
Pre návštevníkov obce je k dispozícii reštaurácia, pohostinské zariadenia a samoobslužný náučný chodník Kráľova studňa.
Náučný chodník Kráľova studňa
Náučný chodník ku Kráľovej studni je líniový samoobslužný náučný chodník (NCH) s prírodovedným, kultúrnym a historickým zameraním.
Trasa je dlhá 7 km a prevýšenie 435 m.
Viac info o náučnom chodníku sa dočítate tu:
Náučný chodník Kráľova studňa (čítaj viac v novom okne…)
„Medzi vodami“ rieky Hornád a potoka Hrubša
Miesto, kde sa spája dolný úsek potoka Hrubša s riekou Hornád je nazývaný miestnym obyvateľstvom Medzi vodami.
Zákutia tejto časti majú pralesný charakter s množstvom vŕbových a jelšových brehových porastov.
Viac info sa dočítate tu:
Turistické trasy
V obci začína 
modrá turistická trasa vedúca do sedla Kráľová studňa (700 m n.m.).
Celkový čas do sedla trvá približne 0:45 h (naspäť 0:35 h).
Kombinované trasy
Obec je dobrým východiskom do sedla Repy (803 m n.m.), na čiastočne výhľadový Vysoký vrch (851 m n.m.) a na horskú chatu Hrešná.
História
Kostoľany nad Hornádom sa spomínajú v roku 1423.
Vznikli na území obce Sokoľ v 13. storočí. patrili panstvu Sokol (Bebekovci), neskôr patrili Palachayovcom.
Od roku 1423 boli poddanskou obcou mesta Košice.
Do histórie obce negatívne zasiahli protihabsburgské povstania v rokoch 1604 – 1711, túto periódu môžeme symbolicky označiť aj ako storočie nepokojov, v uvedenom období sužovali obec neúnosné dávky pre armády, pustošenie vojskom, početné požiare a zajatie poddaných.
Ku koncu storočia sa znova osídlila a relatívne pokojné 18. storočie znamenalo pre Kostoľany obdobie prosperity.
V dedine zrejme už od stredoveku fungoval kamenný mlyn.
V 18. storočí sa tu spomína aj pivovar.
Dedina bola sídlom farnosti a od roku 1811 máme správy aj o rímsko-katolíckej škole, ktorá spočiatku slúžila aj pre okolité dediny.
Obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a pestovaním zeleniny, koncom 19. storočia prácou v dvoch kameňolomoch.
Význam obce vzrástol po rakúsko-maďarskom štátoprávnom vyrovnaní v roku 1867 a v dobe, keď sa cez obec začala budovať
Košicko-Bohumínska železnica.
Kostoľany sa na prelome storočí stali aj sídlom dôležitých úradov a inštitúcií ako boli notársky úrad, poštový a
telegrafný úrad, lesný úrad, žandárska stanica.
Začiatkom 20. storočia tu postavili továreň na výrobu umelých hnojív.
Významným medzníkom, ktorý na dlhé desaťročia ovplyvnil vývoj obce, bol rok 1960, kedy došlo k zlúčeniu pôvodne
samostatných obcí Kostoľany nad Hornádom, Malá Vieska a Tepličany do spoločnej obce s umelo vytvoreným názvom Družstevná
pri Hornáde.
Kostoľany tým stratili svoj historický názov a strediskovú úlohu.
Po dlhých rokoch vybavovania všetkých náročných náležitostí vláda SR v roku 2002 odčlenenie obce odsúhlasila a od 1.1.2003
obec Kostoľany nad Hornádom začala písať opäť samostatnú kapitolu svojej histórie.
Do roku 2014 tu fungoval tvz. ľudový dom, ktorý bol ukážkou tradičnej zástavby dvora typu radových domov v obci.
Pamiatky
Príroda
Aktivity
Kultúra a umenie
- Folklórny súbor Karička z Kostoľan nad Hornádom (čítaj viac…)
Ubytovanie a stravovanie
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
