Všeobecné informácie
Slanské vrchy sa nachádzajú v okresoch Košice-vidiek, Prešov, Vranov nad Topľov a Trebišov.
Sopečné pohorie v Matransko-slanskej oblasti východného Slovenska.
Na východe ich ohraničuje Východoslovenská pahorkatina, na západe Košická kotlina, na severe pohorie Čergov a na juhu výbežok Tokajských vrchov z Maďarska.
Sopečné masy Slanských vrchov ležia na strane neogénnych usadeninách.
Slanské vrchy sa tiahnu v smere sever-juh, dĺžka 50 km, šírka na severe v priemere 20 km a na juhu 12 km.
Celok Slanské vrchy sa člení na päť podcelkov a to Šimonka, Makovica, Bogota, Mošník a Milič.
Najvyšším vrchom tohto celku je výhľadový vrch Šimonka (1 092 m n. m.).
Ďalej medzi najvyššie vrchy, ktoré ešte presahujú výšku 1000 metrov nad morom patria, vrch Čierna hora (1 073 m n. m.) a Tri chotáre (1 025 m n. m.).
V strede severnej časti Slanských hôr sa nachádzajú unikátne Dubnícke opálové bane.
V roku 1964 boli Dubnícke opálové bane vyhlásené za chránené nálezisko zimujúcich netopierov.
K ďalším významným prírodným zaujímavostiam patria sedlo Dargovský priesmyk (474 m n. m.), výhľadové Rankovské skaly (780 m n.m.) a vrch Veľký Milič (895 m n.m.).
V Slánskych vrchoch sa južnej časti nachádzajú tieto chránené územia: NPR Marocká hoľa, NPR Veľký Milič, PR Miličská skala, PR Rankovské skaly , PR Slanský hradný vrch, NPR Bačkovská dolina ,PR Jazero Malá Izra, PR Trstinové jazero a NPR Malý Milič.
Z významných pamiatok sa tu nachádzajú zrúcanina Slanského hradu, zrúcanina hradu Braničev a vojenské bunkre z I. ČSR.
Geológia
Slanské vrchy sa zaraďujú k takzvaným východoslovenským neovulkanitom neogénneho veku.
Tvorené sú ryolitmi, dacitmi a najmä amfibol – pyroxénickými andezitmi a ich tufmi.
V severnej časti pohoria vystupujú nadložné sedimenty tvorené ílmi, pieskovcami a zlepencami.
Samotné andezitové masívy tvoria stratovulkanické súvrstvia, tvorené striedaním masívnych andezitových polôh s vrstvami vulkanického popola.
Andezit je využívaný ako stavebný kameň vysokej kvality.
Turizmus
Turisticky je na Severe podcelok Šimonka so širokou sieťou značených trás.
Východiská: Zlatá Baňa, Sigord, Ruská Nová Ves, Petrovce a Hermanovce.
Tu sa nachádza aj najvyšší vrch pohoria Šimonka (1092 m) a rekreačné strediská Zlatá Sudňa a Sigord.
V strednej časti sú najfrekventovanejšie Dargovské sedlo, Herľany, Borda-kúpele a oblasť Okrúhleho vrchu.
V južnej časti v podcelku Milič zrúcaniny hradu Slanec, prírodné rezervácie Veľký Milič, Malý Milič a jazero Izra.
Flóra
Slanské vrchy sú pokryté bučinami, nižšie sa uplatňujú dubiny alebo dubovo-hrabové lesy.
V bučinách býva primiešaná jedľa, ale veľmi sa jej nedarí.
Druhov význačných pre horské bučiny je pomerne málo, je to napríklad horec luskáčovitý, krtičník Scopoliho, nevädza mäkká, kokorník praslenatý, mliečivec alpínsky, hojne tu rastie zubačka žľaznatá, vzácne sa vyskytuje kruštík malolistý a kostrava horská.
Z druhov hojných vo Východných Karpatoch tam zasahuje razivka smradľavá.
V dubinách južnej časti je rozstrúsený lipkavec abovský, na západnom svahu Dargova je to ako vzácnosť ranostaj širokolistý.
Pri Herľanoch je to klasovec sivastý, ktorý tam má veľmi izolovanú lokalitu.
Na andezitovom kopci Slanského hradu je rastlinstvo asi také ako na obdobných stanovištiach v Slovenskom stredohorí.
V severnej časti pri Kapušanoch na andezitových skalách je hojne rastie kostrava padalmatská, ďalej tam rastie kavyľ pôvabný, poklinec otvorený a iné.
Fauna
Celé pohorie Slanských vrchov bolo vyhlásené v roku 2006 za chránené vtáčie územie NATURA 2000.
Záujmom je najmä ochrana hniezdísk vzácnych dravcov a iných vtákov, ktoré tu vytvárajú pozoruhodné spoločenstvá ako sú Orol myšiakovitý, Sokol sťahovavý, Myšiak hôrny, Bocian čierny, Haja tmavá a Krkavec čierny.
Okrem vtáctva sa tu žije aj niekoľko zástupcov typickej fauny Slanských vrchov, ako sú líška obyčajná, diviak lesný, srnec hôrny, mačka divá, vlk obyčajný a iné.
V Dubníckych opálových baniach žijú zimujúce druhy netopierov : uchaňa čierna (Barbastella barbastellus), netopier obyčajný (Myotis myotis), podkovár malý (Rhinolophus hipposideros) a netopier brvitý (Myotis emarginatus).
Vodstvo
Prevažujú tu krátke potoky zväčša bystrinného charakteru.
Najznámejším jazerom Slanských vrchov je jazero Izra.
Ďalším turisticky významným jazerom je jazero Malá Izra s 5. stupeňom ochrany.
Významný je aj studený gejzír v Herľanoch.
Klimatológia
V januári sa tu pohybuje okolo -6C až -4C a v júli vystúpi na 15C až 18C.
Priemerné zrážky za rok v nižších oblastiach sú 550mm a najvyššie vrcholy 800mm ročne.
Slanské vrchy patria medzi suchšie oblasti našej krajiny.
