Všeobecné informácie
Pohorie Čierna hora sa nachádza severne od mesta Košice.
Čierna hora je horský krajinný celok najvýchodnejšej časti Slovenského rudohoria.
Na severe hraničí so Šarišskou vrchovinou, na severozápade s Braniskom, na východe s Košickou kotlinou, na juhu a západe s Volovskými vrchmi (hranicu tu tvorí Čermeľská dolina).
Prevažná časť Čiernej hory je zalesnená (vyše 80%) a zväčša neosídlená.
Pohorím preteká turisticky významná rieka Hornád, ktorá tu vytvorila najkrajšiu dolinu v blízkosti mesta Košice nazývanú Hornádska dolina.
Čierna hora sa delí do päť podcelkov a to Roháčka, Bujanovské vrchy, Sopotnické vrchy, Pokryvy, a Hornádske predhorie.
Najvyššími vrchmi Čiernej hory sú vrchy Roháčka (1028 m) a výhľadová Čierna hora (1025 m), ktoré ako jediné prevyšujú nadmorskú výšku 1000m.
Nachádzajú sa v podcelku Roháčka.
Na jeho skalnom hrebeni sa nachádza skalné mestečko Koľvek, ktoré tvorí hlavná vápencová skala a prudko klesajúce okolité vápencové skaly s mimoriadne strmými svahmi (20-40°).
Súčasťou skalného mestečka je aj výhľadový vrch Koľvek (800 m n.m.).
Najvyšším vrchom Bujanovských vrchov je Suchý vrch (798 m).
Tento podcelok je celkovo veľmi pekný aj vďaka Ružínskej priehrade.
Ružínska priehrada je sústava dvoch vodných diel Ružín I. a Ružín II. (nazývaná ja vodná nádrž Malá Lodina).
Ružín II. funkčne vytvára vyrovnávaciu nádrž k prečerpávacej vodnej elektrárni Ružín I.
V minulosti sa v Bujanovských vrchov v časti Dolný prielom Hornádu nachádzalo hlboké a kľukaté kaňonovité údolie, ktoré vytvorila rieka Hornád.
Začiatkom sedemdesiatych rokov 19. storočia bola v tomto nepriechodnom údolí postavená trať Košicko-bohumínska železnice, ktorá tadiaľ prechádzala do roku 1955.
Z turistického hľadiska je tu významný vrch Šľuchta (781 m n.m.).
Na jeho severnom svahu približne 1 km od vrcholovej časti sa nachádzajú tri výhľadové skaly Kolovrat, Lada a Dživa.
Ďalším významným miestom tohto podcelku je vyhliadka pod Bujanovom (610-640 m n.m.) nazývaná aj ako skala Mokoš.
Celý tento úsek trate prechádzajúci Dolným prielomom Hornádu bol neobyčajne krásny.
Prepravné nároky na železnicu mali za následok vybudovania novej dvojkoľajnej Trate družby s novým Bujanovským tunelom, ktorá už Dolným prielomom Hornádu obchádzala.
Následne bola táto časť Hornádskej doliny v Bujanovských vrchov zatopená v rokoch 1963-1972 vodnou nádržou Ružín.
Najviac navštevovaným vrchom Čiernej hory s najkrajším výhľadom je vrch Sivec (780 m), ktorý sa nachádza v podcelku Pokryvy.
Z jeho vrcholového brala je pekný výhľad na Volovské vrchy, vodnú nádrž Ružín a za priaznivého počasia aj na Vysoké Tatry.
Najvyšším vrchom tohto podcelku je vrch Pokryvy (888 m).
Ďalšími turistami vyhľadávanými miestami tohto podcelku sú výhľadové Bokšovské skaly (720 m n.m.), výhľadová Drienková skala (530 m n.m.), výhľadový vrch Holica (Napoleónov klobúk) [641 m n.m.], Vysoký vrch (851 m n.m.), výhľadová Janošíková bašta (523 m n.m.), výhľadová Arturova skala (799 m n.m.), vyhľadová Koňová skala (370 m n.m.), Sivecké lúky a lúka na Prielohách.
V severovýchodnej časti Čiernej hory sa nachádza podcelok Sopotnícke vrchy s najvyšším vrchom Somár (701 m) a s rozsiahlymi Hornadskými lúkmi.
Turisticky významnou oblasťou tohoto podcelku je aj dolina Sopotnice, v ktorej sa nachádzajú zvyšky po vodných mlynoch.
Najväčším lákadlom tohto podcelku je výhľadová Skalka (420 m n.m.).
Na východnom okraji pohoria Čierna hora sa nachádza podcelok Hornádske predhorie.
Medzi často navštevované miesta tohto podcelku patrí vrch Hradová (486 m).
Nachádza sa tu vyhliadková veža mesta Košice, z ktorej je široký výhľad do Košickej kotliny a na mesto Košice spolu s okolitými pohoriami.
Návštevníci vrchu tu môžu obdivovať zrúcaninu Košického hradu.
Najnižší vrch má okolo 300m a nachádza sa v doline Hornádu severne od Košíc.
Ďalšími významnými dolinami v pohorí Čierna hora sú: Čermeľská dolina, Antonová dolina a dolina Sopotnice.
V podcelku Pokryvy sa nachádza aj Ružinský kras, ktorý je bohatý na povrchové, ale ja podpovrchové javy a to hlavne v doline Malý Ružinok.
Zo severu a východu ho ohraničujú obce Kysak, Veľká Lodina a Malá Lodina.
Zo západu je to Ružínska priehrada a južne, obec Košická Belá.
Ružínsky kras tvorí niekoľko krasových ostrovov o rozlohe 50 km2.
Kras je tvorený triasovými dolomitami a vápencami.
Celkovo v Čiernej hore bolo nájdených približne 60 jaskýň.
V Ružínskom krase medzi vrchmi Sivec a Vysoký vrch sa nachádza Veľká Ružínska jaskyňa (614 m n. m.), ktorá dosahuje dĺžku okolo 110 metrov s veľkým portálovým vchodom.
Medzi ďalšie významné jaskyne tu patria: Mala kvapľová jaskyňa (602 m n. m.), Antonova jaskyňa (600 m n. m.), Netopieria jaskyňa (621 m n. m.), Laciho jaskyňa, Medvedia jaskyňa a Zákrutová jaskyňa.
Medzi ďalšie významné jaskyne v pohorí Čiernej hory patria aj Kysacká jaskyňa a Hradná jaskyňa.
Nachádzajú sa tu prírodné rezervácie Sivec 105 ha (Pokryvy), Bujanov 88,2 ha (Bujanovské vrchy), Vozárska 76,6 ha (Pokryvy), Humenec 76 ha (Sopotnické vrchy), Bokšov – 74,6 ha (Pokryvy), Vysoký vrch 36,5 ha (Pokryvy), Kavečianska stráň 3,20 ha (Hornádske predhorie) a Chránené územie európskeho významu Natura 2000 – Stredné Pohornádie 7275,58 ha.
Z pamiatok sa tu nachádzajú zrúcaniny hradov Sokoľ, Kysak, Obišovský hrad a Košický hrad.
Z technických pamiatok je to Margecanský tunel, ktorý bol postavený a uvedený do prevádzky v roku 1872.
Čierna hora sa využíva najmä na lesné hospodárstvo a turizmus.
Turizmus
Z hľadiska turistiky je pohorie nerovnomerne rozvinuté.
Najlepšie rozvinutá je Košická prímestská rekreačná oblasť Alpinka, Čermeľ a Hradová.
Na severozápadnej a západnej okraji pohoria je rekreačná oblasť pri južnom výbežku vodnej nádrže Ružín: Košické Hámre, Košická Belá, obce Margecany a Jaklovce.
Veľmi dobrú perspektívu majú obce v doline Hornádu.
Vodstvo
Hydrograficky patrí Čierna hora do povodia Hornádu, ktorý ňou preteká od Kluknavy po Košice v dĺžke asi 60 km.
Na Hornáde bola vybudovaná vodná nádrž Ružín.
Väčšie ľavostranné prítoky sú Dolinský potok, Sopotnica, a Svinka, pravostranné Hnilec, Opátka a Čermeľ.
Klimatológia
Rozdiely v nadmorskej výške Čiernej hory sa zreteľne prejavujú aj v jej podnebí.
Prevažná časť leží v mierne teplej, nižšie polohy na juhovýchode v teplej, a najvyššie v chladnej oblasti.
Priemerná ročná teplota je 5-7°C,
júlové teploty 16-17°C,
január -5°C,
priemerné množstvo zrážok 700-800 mm.
Geológia
Čiernu horu budujú horniny kryštálika.
Najmä v západnej časti zaberajú značné plochy rozl. pararuly, miestami vznikli svory, fylonity a migmanity, medzi Kluknavskou a Bystrou dolinou anatektické žuly.
Vo východnej časti pohoria sú z kryštalických hornín najrozšírenejšie granitoidy, ktoré vytvárajú medzi Margecanmi a Košicami niekoľko masívov – južná časť Bujanovej, v doline Soptnice, severovýchodne od Veľkej Lodiny a inde.
Na horninách kryštalinika ležia fylity, zlepence, pieskovce, brekcie, pestré bridlice mla. prvohôr – karbónu a permu.
Severnú a južnú časť Čiernej hory budujú druhohorné horniny krížňankej jednotky – kremence, bridlice, vápence, dolomity.
V malých zvyškoch sa zachovali aj bazálne zlepence a brekcie stredných treťohôr v okolí Ruských Peklian, pri Veľkej Lodine a Margecanoch.
Tektonická stavba Čiernej hory je veľmi zložitá.
Alpínske horotvorné pochody silne zvrásnili nielen druhohorné komplexy, ale spôsobili zbridličenie a prevrásnenie kryštalinika.
Charakteristické sú zlomy smeru sever-juh.
Čierna hora má ráz prevažne nižšej hornatiny s relatívnymi výškovými rozdielmi 300-400 m a vyššej vrchoviny a výškovými rozdielmi 180-300 m.
Na menších plochách v oblasti Roháčky, Pokryvov, Čečatovej je vyššia hornatina s výškovými rozdielmi až 600 m.
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
