Všeobecné informácie
Obišovce (v minulosti Obyšovce, maď. Abos) sú obec na Slovensku v okrese Košice-okolie.
Nadmorská výška v strede obce je 297 m, 239-519 m v chotári.
Obec Obišovce sa nachádza v severnom výbežku Košickej kotliny a pod úpätím pohoria Čierna hora.
Po jej pravej strane sú výbežky Čiernej hory a po ľavej výbežky Šarišskej vrchoviny.
Obcou preteká potok nazývaný Svinka, ktorý sa za dedinou vlieva do rieky Hornád.
Horotvorné procesy v minulosti tu vymodelovali nádherné končiare a malebné údolia.
Okoliu dodáva zvláštny ráz aj výbežok, tiahnuci sa od Košíc okolo Hornádu a severným okrajom sa dotýka Obišoviec.
V okolí obce sa nachádzajú náleziská vápencov, dolomitov a kremencov.
Leží na hranici dvoch samosprávnych krajov Košíc a Prešova.
Od obidvoch je vzdialená približne 20 km.
Administratívne patrí pod Košice okolie a do Košického samoprávneho kraja.
Obec je od konca 18. storočia pútnickým miestom.
Košický arcibiskup metropolita Mons. Bernard Bober vyhlásil dňa 1. októbra 2011 počas odpustovej slávnosti v Obišovciach mariánsky pútnický chrám Ružencovej Panny Márie za diecézne sanktuárium.
Z pamiatok sa v obci zachovalo niekoľko sedliackych domov zo začiatku 20.storočia, starý vodný mlyn, neskororománsky kostol Ružencovej Panny Márie z 13. storočia, evanjelický kostol postavený v rokoch 1787-89, pamätník venovaný partizánom padlým za oslobodenie Československa v 2. svetovej vojne a hospodárske budovy (senníky, pivnice, stodoly…).
Kostol Ružencovej Panny Márie
Rímskokatolícky kostol Ružencovej Panny Márie je jednoloďová pôvodne gotická stavba s polygonálne ukončeným presbytériom.
Od polovice 16. storočia do roku 1769 bol kostol evanjelický.
Následne prešiel barokovou úpravou.
Súčasnú neogotickú úpravu získal v roku 1865.
Zariadenie kostola je neogotické z roku 1888.
Zaklenutý je pruskou klenbou.
Priečeliu dominuje štít s oblúčkovým vlysom, okná sú ukončené lomenými oblúkmi.
Veža je ukončená ihlancovou helmicou.
Evanjelický kostol
Evanjelický kostol je jednoloďová tolerančná stavba so segmentovo ukončeným presbytériom a predstavanou vežou z rokov 1787-1789.
Na začiatku 20. storočia bola prisavaná eklektická veža.
Interiér je zaklenutý pruskými klenbami.
Oltár je rokokovo-klasicistický s obrazom Kristus v Getsemanskej záhrade z roku 1746.
Kazateľnica pochádza z doby výstavby kostola, krstiteľnica je klasicistická z roku 1823.
Obnovovaný bol v roku 1909
Veža je však bohato dekorovaná, členená pilastrami s kazetami, ukončená korunnou rímsou s terčíkom a inhlancovou helmicou.
Ľudová architektúra
V obci sa zachovali aj murované domy, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.
Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia.
Pôvodné obytné domy boli prízemné, s pitvorom, s izbou do ulice, zakryté vaľbovou strechou, s hlavnou fasádou s dvomi okennými osami.
Takéto domy mali spravidla prednú izbu, pitvor, otvorenú kuchyňu, komoru a zadnú izbu.
Potom nasledovali hospodárske budovy.
Hospodárske stavby
V obci sa zachovali stavebné objekty určené pre hospodársku činnosť jej obyvateľov (stodola, senník, pivnica, maštaľ, ovčinec, chliev, kurín, včelín, kôlňa, voziareň, studňa a udiareň).
Hospodárska časť bola zhotovená z nepálených tehál, kameňa a dreva.
Za obytné objekty sa stavali hospodárske staviská, naprieč pozemkom potom neveľké stodoly, ktoré sa však zachovali len výnimočne.
Klasicistický kaštieľ
Ďalšou významnou pamiatkou je klasicistický kaštieľ (dom číslo 147) z prvej polovice 19. storočia s nepravidelným pôdorysom.
V 20. a 21. storočí rozsiahle zásahy výrazne zmenili celý objekt, ktorý značne stratil na svojej historickej hodnote.
Patril šľachtickému rodu Mariašovcov (Máriássyovci).
V súčasnosti je súkromných rukách a slúži na bývanie.
Obišovský hrad – zrúcanina
Stredoveký kamenný hrádok pri Obišovciach patrí do série tých hrádkov, ktoré sa začali v Uhorsku stavať po roku 1241 a zanikli na rozhraní 15.-16. storočia v čase zvýšeného hradoborectva.
Zámčisko leží nad ľavým brehom rieky Svinky na kupolovitom výbežku Čiernej hory v podcelku Sopotnícke vrchy.
Viac info o hrade sa dočítate tu:
Pamätník venovaný partizánom
Pamätník venovaný partizánom padlým za oslobodenie Československa v 2. svetovej vojne sa nachádza v parčíku vedľa hlavnej ceste v smere do Kysaku.
Nápis: ČESŤ A SLÁVA PARTIZÁNOM PADLÝM ZA OSLOBODENIE ČESKOSLOVENSKA 1973
Ako sa dostať do obce
Do obce je ideálny prístup z diaľnice D1 Košice – Prešov, ktorú je potrebné opustiť v križovatke Lemešany.
Odtiaľ smerom na Kysak je do Obišovec už iba 2 km.
Do Obišoviec je možné sa dostať aj po starej ceste medzi KE a PO, ako aj od Košíc cez Kostoľany nad Hornádom , ale aj od Ružínskej priehrady okolo Hornádu, prípad ne od obcí v pohorí Čiernej hory – Ľubovca resp. Bzenova pozdĺž riečky Svinka.
Hromadnú dopravu pre občanov obce a jej návštevníkov, prioritne zabezpečuje železničná spoločnosť.
Turistické ciele
Asi 3 km severozápadným smerom od obce sa na kopci nazývanom Zámčisko nachádzajú zvyšky stredovekého kamenného hrádku nazývaného Obišovský hrad.
K hrádku vedie historický, archeologický náučný chodnik so 4 informačnými panelmi.
V obci začína 
zelená turistická trasa, ktorá prechádza pohorím Čiernej hory a pokračuje až do obce Ruské Pekľany.
Táto trasa umožňuje prístup na lesné lúky nazývané ako Kašajovka a na výhľadová vápencová skala nazývaná ako Skalka (420 m n.m.), ktorá sa nachádza nad dolinou Hornádu.
Celkový čas k rázcestníku Skalka (474 m n.m.) trvá približne 1:40 h (naspäť 1:15 h) a celkový čas od rázcestníka Skalka (474 m n.m.) ku rázcestníku Kašajovka (462 m n.m.) trvá približne 0:15 h (naspäť 0:15 h).
V blízkosti obce prechádza 
červená turistická trasa nazývaná ako Cesta Hrdinov SNP.
Obec je dobrým východiskom na Ličartovské skaly, ktoré ponúkajú nádherný výhľad na údolie Svinky, Zámčisko, Strážu a Šance.
História
Prvá písomná správa o obci pochádza z roku 1289 a jej názov je odvodený od osobného mena Obus alebo Obuš.
Vyvíjala sa zo staršej usadlosti.
Najskôr patrila pod panstvo Abovcov z Drienova.
Postupne sa jej názov formoval na Abos, Abows, Obišowcze a od roku 1920 najskôr do podoby Obyšovce a neskoršie ako Obišovce.
Osada bola vyplienená po tatárskom vpáde a znova zaľudnená. Jej obyvateľstvo sa zapodievalo baníctvo, ktoré sa tam zachovalo ešte v 15. storočí.
Na okolí vidno staré otvory šachiet baní, ale aj úlomky rudy.
Obišovce sa sľubne rozvíjali až do morovej epidémie v roku 1645.
Vtedy sa čoskoro vyľudnili, ale po ustálení pomerov v Uhorsku po porážke posledného stavovského povstania začiatkom 18. storočia znova nadobudli na význame.
K povzneseniu obce prispelo aj vybudovanie železničnej trate medzi Košicami a Prešovom v roku 1870 a najmä to, že v iba 1 km vzdialenom Kysaku sa vytvoril dôležitý železničný uzol, ktorý poskytoval ľuďom prácu.
Vtedy tu bol postavený dominantný architektonický skvost Obišovský viadukt.
Obyvatelia obce, ktorí pamätajú pôvodný viadukt železničnej trate Kysak – Prešov, hovoria o ňom ako o nádhernom staviteľskom diele talianskych architektov z 19.storočia.
Most dokázal preklenúť celé údolie Svinky ako aj cestu smerom na R. Pekľany.
Bol však nacistami pri ich ústupe pred oslobodzovacími sovietskymi vojskami vyhodený do povetria dňa 20.januára 1945.
Obec bola v týchto dňoch aj oslobodená.
Súčasná železničná trať vedie cez obec v 17 ‰ stúpaní a v ostrejšom oblúku tvaru „S“ ako bola jej pôvodná trasa.
Viadukt bol po 2. svetovej vojne nahradený dvoma mostami – 1 železným nad Svinkou a 1 oblúkovým mostom z betónu nad cestou.
Pamiatky
- neskororománsky kostol Ružencovej Panny Márie
- evanjelický kostol
- pamätník venovaný partizánom padlým v 2. sv. vojne
Príroda
Aktivity
- Náučný chodník v Obišovciach (link…)
Ubytovanie a stravovanie
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
