Všeobecné informácie
Slovinky sú obec v okrese Spišská Nová Ves v Košickom kraji.
Horská obec Slovinky sa nachádza vo Volovských vrchoch, v podcelku Hnilecké vrchy.
Nadmorská výška v strede obce je 443 m n.m., 415-1082 m n.m. v chotári.
Celé územie má mierne krasový a horský charakter.
Vznikla zlúčením pôvodných obcí Nižné Slovinky a Vyšné Slovinky.
Obec leží medzi dvoma masívnymi a vápencovými horskými hrebeňmi, ktoré sú orientované v smere východ-západ.
Zo severnej strany je to hrebeň tvorený v jej blízkosti výhľadovou Bielou skalou (926 m n.m.), planinou Galmus, vrchom Kopec (858 m n.m.) a vrchom Drobniakmi (868 m n.m.).
Z južnej strany je to hrebeň tvorený v jej blízkosti Krompašským vrchom (1025 m n.m.), vrchom Havrania hlava (1020 m n.m.), Bánskym vrchom (1004 m n.m.) a Ostrý vrchom (1082 m n.m.).
V obci sa stretávajú turisticky významné doliny.
Na západe od obce je to Poráčska dolina, ktorá spája obec Slovinky s obcou Poráč.
Na juhozápade je to Lacemberská dolina, ktorá končí pod masívom výhľadového vrchu Bukovec (1127 m n.m.).
Spomínané doliny oddeľuje od seba vrch Hrbok (628 m n.m.).
Cez Slovinky preteká Poráčsky potok, Slovinský potok a potok spod Ostrého vrchu, ktoré sa zlievajú približne v strede obce.
Poračský potok pramení v Poračskej doline a Slovinský potok v Lacemberskej doline.
Z významných pamiatok sa v obci nachádzajú gréckokatolícky chrám sv. mučeníka Juraja, gréckokatolícka kaplnka Nanebovzatia Panny Márie situovaná pri vyšnom cintoríne, Portál štôlne a Banské vagóniky pri Obecnom úrade.
Gréckokatolícky chrám sv. mučeníka Juraja
Gréckokatolícky chrám sv. mučeníka Juraja patrí medzi dominanty obce je kultúrnou pamiatkou Slovenskej republiky.
Klasicistický chrám bol postavený v rokoch 1799 – 1808.
Loď je od svätyne oddelená drevenou stenou – ikonostasom z roku 1874 .
Najstaršia je krstiteľnica z roku 1701.
Zhotovená je z jedného kusa dreva, čiernej farby a navrchu je tepaná.
Roku 1874 prešiel chrám prvou prestavbou a obnovou.
Druhou obnovou bola premaľba na začiatku 20. storočia.
Ľudová architektúra
V obci sa zachovali aj murované domy, ktoré sú typické pre oblasť južného Spiša, Gemera, Malohotu a Abova.
Spomínané objekty predstavujú typickú ľudovú architektúru sedliackych domov z konca 19. storočia až zo začiatku 20. storočia.
Pôvodné obytné domy boli prízemné, s pitvorom, s izbou do ulice, zakryté vaľbovou strechou, s hlavnou fasádou s dvomi okennými osami.
Takéto domy mali spravidla prednú izbu, pitvor, otvorenú kuchyňu, komoru a zadnú izbu.
Potom nasledovali hospodárske budovy.
Hospodárske stavby
V obci sa zachovali stavebné objekty určené pre hospodársku činnosť jej obyvateľov (stodola, senník, pivnica, maštaľ, chliev, kurín, včelín, kôlňa, voziareň, studňa a udiareň).
Hospodárska časť bola zhotovená z nepálených tehál, kameňa a dreva.
Za obytné objekty sa stavali hospodárske staviská, naprieč pozemkom potom neveľké stodoly, ktoré sa však zachovali len výnimočne.
Najviac sa v obi zachovali pivnice.
Pivnica môže byť umiestnená pod budovou alebo stáť samostatne.
V obci sa zachovali aj samostatné pivnice.
Išlo o jednoduché drobné kamenné stavby stavané do svahu.
Pivnice sú vhodné na uskladnenie potravín, prípadne nápojov, pretože sa v nich drží stála, pomerne nízka teplota.
Kaplnka – Vyšno Slovinská v česť Nanebovzatia Panny Márie
Gréckokatolícka kaplnka situovaná pri vyšnom cintoríne, vysvätená bola dňa 28. augusta 1947 v česť Nanebovzatia Panny Márie.
Vo vnútri kaplnky sa nachádza veľmi vzácny zázračný obraz Panny Márie, na vrchole malý železný kríž a vo vnútri malý oltár.
Malá vidiecka sakrálna stavba na príležitostné náboženské obrady.
Portál štôlne a Banské vagóniky
Portál štôlne bri Obecnom úrade bol vybudovaný v roku 2009 členmi baníckeho cehcu v Slovinkách, ako pamiatka k baníckej histórii obce.
Banské vagóniky ako jeden z pozostatkov banskej činnosti boli umiestnene k Obecnému úradu už v roku 2004.
Pamätníky padlým
V parku, ktorý sa nachádza v centre obce sú umiestnené Pamätníky padlým v prvej a druhej svetovej vojne.
V obci sa nachádza ešte niekoľko sedliackych domov zo začiatku 20. storočia a konca 19. storočia.
Turistické ciele
Turistické trasy
V obci sa nachádzajú dva turistické rázcestníky – Slovinky (441 m n.m.) a Slovinky, kaplnka (460 m n.m.).
Pri rázcestníku Slovinky, kaplnka (460 m n.m.) začína 
žltá turistická trasa, ktorá pokračuje na planinu Galmus a na výhľadový vrch Biela skala (926 m n.m.).
Obcou prechádza 
červená turistická trasa, ktorá západným smerom pokračuje Poráčskou dolinou až do turistickej obce Poráč.
Druhým východným smerom pokračuje červená turistická trasa do Sedla pod Krompašským vrchom (900 m n.m.), ktoré sa nachádza pri stredisku Plejsy.
Pri rázcestníku Slovinky (441 m n.m.) začína 
zelená turistická trasa, ktorá pokračuje k rázcestníku Pod Skalou (740 m n.m.).
Kombinované trasy
Obec je križovatkou turistických trás a dobrým východiskom na výhľadový vrch a planinu Slovinská skala.
Cykloturistické trasy
Obcou prechádza zelená cykloturistická trasa, ktorá prechádza celou Poráčskou dolinou.
História
Banícka a drevorubačská obec začína písať svoju históriu už v roku 1368 pod názvom Villa Abakuk.
Roku 1460 sa už uvádzali dve obce.
V 17. storočí počas stavovských povstaní a morových epidémii nastal úbytok obyvateľov obce.
Pôvodné obyvateľstvo následne nahradili Rusíni a ukrajinský prisťahovalci.
V 15. storočí sa odčlenili Vyšné Slovinky aby sa v roku 1943 opäť spojili s Nižnými Slovinkami v jednu obec SLOVINKY.
Známe boli ťažbou medi a striebra a v 19. storočí aj ťažbou železa.
Obec patrila spočiatku pod správu richnavského hradného panstva, ktorého sa roku 1460 zmocnil Imrich Zápoľský.
Po Zápoľských sa hlavným zemepánom richnavského panstva a teda aj Sloviniek stali Turzovci.
Krátky čas okolo polovice 16. storočia patrili Ondrejovi Bátorimu.
Po vymretí Turzovcov a veľkých majetkových sporoch sa dostali definitívne do majetku Čákiovcov, majiteľov Spišského hradu.
Títo ich vlastnili až do zrušenia poddanstva v roku 1848.
Obyvateľstvo Sloviniek tvorili väčšinou baníci, uhliari a drevorubači.
Čiastočne sa zaoberali aj roľníctvom a dobytkárstvom.
V 18. storočí sa Slovinky preslávili aj mediarskou hutou sv. Mikuláša, ktorá patrila Združeniu hornouhorských ťažiarov.
V druhej polovici 19. storočia medenorudné baníctvo a hutníctvo v Slovinkách upadlo a ťažba sa obmedzila väčšinou len na železnú rudu.
Pamiatky
- Grécko-katolícky kostol zasvätený “ Sv. Jurajovi „
- Pamätník padlým vojakom z I. svetovej vojny
- Pamätník padlým vojakom z II. svetovej vojny
- Gréckokatolícka kaplnka Nanebovzatia Panny Márie
- Banský portál štôlne pri Obecnom úrade
Príroda
Ubytovanie a stravovanie
Mapy
Vrstvy: Turistická mapa, Automapa, Cyklomapa, Lyžiarska mapa, Satelitná mapa a OpenStreetMap.
Kliknutím na logo „Freemap.sk“ sa Vám mapa zobrazí na celej ploche obrazovky.
