Kysacký hrad - zrúcanina

Spravodaj Kam za pamiatkami smer Čierna hora

Podkategória: Hrady a kaštiele

Lokalizácia: Čierna hora

Súradnice GPS:
N 48°51.544′ E 021°12.363′

Všeobecné informácie

Kysacký hrad sa nachádza severozápadným smerom od obce Kysak na vrchu nazývaným HRAD s nadmorskou výškou 498 m n.m..

Kedy hrad vznikol a kedy a prečo zanikol, písomné správy nehovoria.

Počiatky Kysackého hradu siahajú ďaleko do stredoveku.

Prvé písomné správy o hrade siahajú do roku 1300.

Z listiny vyplýva, že hrad vlastnil myšliansky prepošt Michal z rodu drienovských Abovcov a po jeho smrti synovci Peter a Ján.

náčrt pôdorysu hradu Kysak podľa M. Plačeka

Z roku 1304 pochádza ďalšia listina, hrad je v nej už spomínaný ako castrum Sumus (hrad Drienov) a bol rozdelený na dve polovice.

Severnú vlastnili Peter a Ján a južnú užívali synovia komesa Mikuláša.

Napokon došlo k takej dohode, že Peter a Ján vyplatili synov komesa Mikuláša sumou 70 mariek.

Výstavbu hradu zabezpečovali traja bratia – myšliansky prepošt Michal, komes Juraj a komes Mikuláš.

Možno usudzovať, že hrad bol postavený niekedy pred rokom 1300, teda najskôr koncom 13. storočia, avšak nie skôr, ako po roku 1280, pretože v listine týkajúcej sa deľby majetkov po Petrovi z Drienova medzi jeho synov sa ešte žiaden hrad nespomína.

Po roku 1304 boli teda jedinými majiteľmi už len synovia Juraja – teda Peter a Ján a po ich smrti ich ďalší potomkovia.

Hrad Drienov (Sumus) sa spomína aj v ďalších listinách týkajúcich sa delenia, stráženia a údržby hradu.

V roku 1378 sa uvádza, že dedina Kysak ležala pod hradom Drienov.

V 15. storočí bol hrad na kráľovskú výzvu opravený.

Roku 1431 sa Kysacký hrad spomína ako stredisko panstva, ktorému patrilo viacero poddanských obcí.

V 15. storočí boli názvy hradu už odlíšené a v písomnostiach sa Kysacký hrad nazýva ako Kuní kameň (Nystkő), či Nesthen) neskôr už prebral názov dediny pod ním.

Z 15. storočia máme ďalšie doklady o tom, že hrad Kysak bol sídlom drienovskej, ploskej či budimírskej vetvy Abovcov

V roku 1423 sa hrad spomína ako castro Kwzeg, v roku 1435 ako de Kewzegh,ale aj ako alias de Somos.

Hrad existoval ešte okolo roku 1466, no už začiatkom 16. storočia sa spomína ako neobývaný a čiastočne v ruinách.

Súviselo to s vymretím drienovskej vetvy Abovcov.

Hrad sa spája hlavne s menom kráľa mateja Korvína, ktorý tu často poľoval.

Z hradu bolo dovidieť na Soľnohrad (tzv. Zbojnícky hrad nad Rusku Novou Vsou) i Hradovú nad Košicami.

Mohol teda zachytávať svetelný signál z údolia Torysy i južnej časti hornádskeho údolia.

Hrad prevzal meno Sumus (Drienov).

Poloha hradu bola z obranného hľadiska veľmi výhodná.

Na jeho stavbu sa využila prirodzená konfigurácia hradného kopca, obtekaného riekou Hornád.

Skalné štruktúry kopca sa zakomponovali do hradnej architektúry a obranného systému.

Ten dopĺňali aj priekopy a valy.

Dodnes je tu možné nájsť artefakty zaniknutej architektúry a s istou dávkou predstavivosti si je možné dotvoriť aspoň približnú podobu hradu a nájsť v teréne zaniknuté línie múrov, hradieb a nádvorí.

Hrad bol postavený síce na dlhom, ale úzkom skalnom výbežku, a tak jeho architektúru nebolo možné rozvinúť do väčších rozmerov.

Jadro hradu malo pomerne jednoduchú podobu.

Na západnej strane pozostávalo z valcovej veže a z hranolovitej vežovitej stavby na východnej strane, ktorá je v popise hradu z roku 1439 označená ako podpivničený palác.

Okrúhly bergfrid, ktorý mal priemer 7,5 m, stál nad cestou, ktorá stúpala od obce (od východu) a pod vežou vstúpila do predhradia.

Táto cesta je zachovaná dodnes.

Predhradie spomínané v popise ako tzv. vonkajší hrad bolo murované a chránilo hrad od prístupnejšej juhozápadnej strany kopca.

Cesta v tomto prehradí sa zatáčala a zrejme viedla ďalej po umelo upravenom severnom úbočí do brány.

Cestu vedenú severným úbočím chránil val a vytvorená priekopa, ktoré sa pripájali k obom predhradiam.